V před světem uzavřeném klášteře Saint-Gilbert-Entre-les-Loups žije v poklidu a modlitbách dvacet mnichů. Ironií je, že společenství, které přijalo slib mlčení, se stalo proslulým pro svůj nádherný zpěv, jehož působení na posluchače je tak hluboké, že se mu přezdívá „krásné tajemství“. Až když je zavražděn známý sbormistr, brána kláštera se otevře a vpustí vrchního inspektora Armanda Gamache ze slavné quebecké Sureté, který zde objeví neklid ve zdánlivé harmonii a je nucen konfrontovat se i se svými vlastními démony. Před odhalením vraha, před obnovením míru musí vrchní inspektor nejprve zvážit božské i lidské a zacelit trhliny mezi nimi.
Poznáte Agathu Christie?
Prostřednictvím pošty na Pandoře jste mohli zaznamenat informaci o knize Za španielskou stenou, která obsahuje tři detektivky na pokračování, kdy kapitola pochází vždy od jiného autora. Do dvou z nich přispěla i Agatha Christie. Z příběhu Trhák Juan Zamora vybral celkem pět ukázek. Každá pochází od jiného autora, jedním z nich je i Agatha Christie. Dokážete poznat, která ukázka vzešla z jejího pera?
Zadání
Ukázka číslo 1
Faktor Bill stál vysoka na galérii a díval sa dolu na stroje, které boli pýchou jeho života. Sadzbu, eště horúcú z lejárne, pritiahli na vozíku, zvihli lisy, pricytili lištami a pripravili. Bolo jednenásť hodín. Bill vystrel ruku k spínaču.
„Hotovo tam dolu?“
„Hotovo.“
„Tak ideme!“
Spínač šťukol. Stroje sa rovnomerným a mocnejúším hukotem prebrali k životu. Spod valcov sa odvíjal papier. Vysoká budova se chvela, triasla, vibrovala jedinou dunivou ozvenou.
Dva milióny Dailiy Starov spievali spoločnú pieseň, pyšne rachotiac a rinčiac nad týmto fantastickým nákladom. Jasali od radosti. Svojho trháka sa nakoniec dočkali.
Ukázka číslo 2
Že Oliver „má niečo do seba“, to uznávali okrem Beryl Blackwoodovej mnohí. V tomto prípade upadla do osídiel jeho čara slečna Gladys Sharpová.
Sama by už nebola vedela presne povedať, jako sa stalo, že při svojej ohromne chutit pustiť sa do reči s každým, kto bol ochotný počávať, sa dala odviesť od toľkého nádejného poslucháčstva a krátko nato sa ocitla při malom stolíku v kavirani Lido v spoločnosti toho príjemného ryšavého mládenca.
Oliver si slečnu Sharpovú poremeral a objednal čaj, koláčiky, šišky, francúzské maslové pečivo a po porade dve tajomstvá s názvom Ranný úsmev a Čokoládová rozkoš.
Keď slečna Sharpová zahryzla do jedovato zeleného zákuska, Oliver sa ujal slova.
Ukázka číslo 3
Na druhý den po ohliadke v Brightone sedel Oliver znova v redakci Daily Staru a podrobne rozobrel celý zločin s Hemingwayem. O tomto čase – bolo krátko před poludním – vládol v redakcii vždy pomerný pokoj. Hemingway už rozoslal reportérov na akcie, do krvi sa telefonicky pohádal so spravodajskou agentúrou a s fotografickou firmou, ktorá, jako povedal, nechal ich noviny v štichu, vypočul si, takisto telefonicky, pár kyslých poznámok majiteľa novín a pozhováral sa s nekoľkými ľuďmi, ktorí ponúkali informácie, takmer bezcenné, ale nie celkom. Teraz nervózne chodil hore-dolu po kancelárii a vo veľkom popolníku na stole už vyrastali základy jeho každodennej pyramídy cigaretových ohorokov.
Ukázka číslo 4
Nie pre nič za nič mala Beryl Blackowoodová bojovný, ohrnutý, no zato na zjedenie cutný noštek. Nie pre nič za nič sa jej medzi starostlivo vytrhaným obočím usadila vrásočka. Nie pro nič za nič se jej na bielych zuboch pevne zvierali pery. Nie pre nič za nič mala energickú bradu.
Mladá žena slabšej povahy by sa bola rozhodla buď pre prudkého Olivera, alebo pre úbohého, zbožňujúceho Johnsona v priebehu štrnástich dní. Beryl Blackwoodovej se však darilo udržiavať misky váh svojej náklonnosti medzi týmito dvoma peknými mladými muži vo vzácnej rovnováhe, kým osud nepriložil na jednu misku čínsku nefritovú ihlici, v dósledku čoho miska klesla a znamenalo to koniec úbohého Johnsona. Keďže bol mŕtvý a tak trochu ovenčený svatožiarou svojej tragédie, myslela naňho s neho, kým k Oliverovi bola kritickejšia.
Ukázka číslo 5
„Predovšetkým v čase mezi odchodom zamestnancov a príchodem upratovačky nebol v obchode nikto, takže Fisher mohol ísť do Jumbles a pristihnúť Johnsona jako berie zbraň. A teraz tá večera. Ak Fisher hral, mohol večeru vyhodiť do smetníka a byť vonku o pAť minút. Vraví, že upratovčka pracovala při vchode, a to je pravda. Ale je tam aj zadný vchod, ktorý pre istotu nespomenul. Mohol chytiť vlak o 20.35, spáchať na Victorii vraždu a o 23.05 byť naspať v Brigtone. Potom sa mohol vrátiť do kancelárie, pozhasínať a viať si kabát a klobúk. Nazabúdejte, pane, že domov prišiel až o pol jednej.“
Kam poslat odpovědi?
Vaše odpovědi, kterou ukázku podle vás napsala Agatha Christie, můžete posílat do 31. srpna Juanu Zamorovi na jeho email z.juan@seznam.cz






